Zápal vonkajšieho zvukovodu

Zápaly  vonkajšieho zvukovodu  /Otitis externa/

Na  vzniku  zápalu vonkajšieho zvukovodu sa zúčastňujú exogénne aj endogénne faktory.

    Z exogénnych faktorov sa uplatňujú macerácia kože  zvukovodu, mechanické a chemické poškodenie. Vplyvom týchto zmien sa znižuje elasticita  koža vonkajšieho  zvukovodu, čo vedie k vymiznutiu  mazových žliazok. Znížená tvorba mazu má za následok  stratu ochranného  filmu, koža zvukovodu je suchá, stenčená. Na takto zmenenom  povrchu sa usídli baktériová alebo mykotická /plesňová/ infekcia. Dôležitú  úlohu má pH  kože  zvukovodu. Ak  pH vzrastie nad 6,0 vzniknú priaznivé podmienky pre rozvoj zápalu. Vo  zvukovode treba udržovať  kyslé prostredie. Niektoré bežné látky /mydlá,  šampóny, kozmetické prípravky atď./ môžu vyvolať kontaktný ekzém, porušiť celistvosť  kožného krytu  zvukovodu a otvoriť cestu pre vstup infekcie. Preto sa uši nemajú umývať vodou, či  mydlom. Práve v letnom období je nárast pacientov na ORL  ambulanciách so zápalom vonkajšieho  zvukovodu  po kúpaní, či potápaní sa na termálnych kúpaliskách, ale i v prírodných jazerách. 

    K endogénnym faktorom treba rátať akútne i chronické infekčné choroby ako : cukrovka, nedostatok vitamínov, znížená imunita, štýl života, nadmerné psychické  a fyzické  zaťaženie.

    Pri vývoji zápalu vonkajšieho zvukovodu sa uplatňuje viacero mikroorganizmov, niektoré  veľmi rezistentné na  antibiotiká,  ale i mykotické /plesňové/ infekcie. Akútny zápal vonkajšieho zvukovodu sa prejaví intenzívnou bolesťou  v oblasti vonkajšieho zvukovodu.  Zvukovod je opuchnutý, niekedy vyplnený exsudátom. Bolesť sa stupňuje  ak zápal postihuje ochrupku, alebo okosticu, vtedy sú výrazné bolesti i pri ťahu  ušnice, alebo tlaku  na oblasť zvukovodu. Opuch a exsudát môžu spôsobiť ľahkú poruchu sluchu. Môžu byť zväčšené, bolestivé  lymfatické uzliny za ušnicou.

    Pri chronickom zápale nie sú príznaky také význačné. Svrbenie núti pacienta k manipulácii vo zvukovode  často i ostrými predmetmi, s následným porušením celistvosti kože a akútnym opakovaním chronického zápalu. Liečba závisí od typu zápalu vonkajšieho zvukovodu. K lokálnej liečbe sa používajú  rôzne roztoky, kvapky a masti. Dôležité je denné ošetrovanie na ORL ambulancii, odsávanie, lokálne aplikovanie liečivých látok. Odoberá sa tampón z vonkajšieho zvukovodu  na mikrobiologické vyšetrenie, celkové antibiotiká dávame cielene podľa kultivácie. Lieky proti bolesti sú súčasťou liečby. Pri chronickom zápale sa dávajú antibiotické masti. Dôležité je pravidelné ošetrovanie a udržiavanie čistoty vonkajšieho zvukovodu. Liečba však závisí od typu zápalu. V poslednom období stále viac pribúda mykotický /plesňový/ zápal vonkajšieho zvukovodu. Ak sa zápal potvrdí kultiváciou, treba vynechať antibiotiká /lokálne i celkovo/ a kortikoidy. Ordinujú sa antimykotické roztoky alebo masti. Pravidelné denné ošetrenie ORL lekárom je súčasťou liečebného postupu. Pribúdajú však i ekzémy ušnice a vonkajšieho zvukovodu. Liečba  spočíva  v lokálnom ošetrovaní, ale i v odstránení možných alergénov  v spolupráci s imunoalergológom.

    Ako predchádzať zápalu vonkajšieho zvukovodu?  Nie je to jednoduché, hlavne u ľudí s celkovým ochorením. Dá sa predísť aspoň zápalu, ktorý spôsobujú rôzne mechanické, či chemické faktory. Treba zabrániť vnikaniu vody (ale i mydla, šamponu / do uší, či už pri umývaní, alebo kúpaní v bazénoch. Nie je vhodná manipulácia vo zvukovode rôznymi predmetmi.

    Pri bolestiach ucha treba ihneď navštíviť  ORL ambulanciu, kde bude pacient  odborne ošetrený,  nasadená včasná liečba a predíde sa možným komplikáciám.

MUDr.Tanušková Alena,  ORL

Zápal vonkajšieho zvukovodu.pdf (63,8 kB)